Hľadisko dnešnej historickej budovy Slovenského národného divadla bolo 1. marca 1920 určite vypredané a miesta v ňom zaujali dámy v honosných róbach a páni v smokingoch či vo frakoch. V ten deň sa začala písať história prvej profesionálnej scény na Slovensku a najmladšieho európskeho národného divadla, ktoré od začiatku tvoria tri umelecké súbory – operný, baletný a činoherný.

V ten deň, 1. marca, bola na programe Smetanova opera Hubička. O deň neskôr sa prihlásil činoherný súbor uvedením hry bratov Mrštíkovcov Mariša. Baletný súbor mal svoje prvé predstavenie 19. mája – balet Léa Deliba Coppélia.

Z histórie divadelných priestorov SND

Historickú budovu SND na Hviezdoslavovom námestí, ktorá patrí medzi najkrajšie budovy Bratislavy, čaká rekonštrukcia. Bola postavená v roku 1886 podľa návrhu významných viedenských architektov Ferdinanda Fellnera (1847 – 1916) a Hermanna Helmera (1849 – 1919). Je jednou z divadelných stavieb úspešnej dvojice, ktorá sa podpísala pod návrhy divadiel v iných európskych mestách, napríklad Zürichu, Berlíne (Theater unter den Linden), Budapešti, ale aj divadla v Brne či Karlových Varoch. Historická budova prešla niekoľkými rekonštrukciami, počas tej najrozsiahlejšej v rokoch 1969 – 1972 pribudla prístavba v zadnej časti divadla.

Pôvodne sa v historickej budove uvádzali predstavenia všetkých troch umeleckých súborov. Od roku 1955 dostala Činohra SND svoj hrací priestor – 28. mája otvorili Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava premiérou jeho hry Herodes a Herodias. Od divadelnej sezóny 1966/1967 až do roku 2007 sa komornejšie hry odohrávali na Malej scéne SND na Dostojevského rade. 

Predstavenia SND môžete aktuálne navštíviť v budove na nábreží Dunaja vo štvrti Eurovea, ktorá má napriek dlhým rokom výstavby a od roku 2007 aj intenzívnej činnosti stále prívlastok nová budova SND. Autormi architektonického návrhu sú Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer. Súčasťou SND sú aj Umelecko-dekoračné dielne, ktoré začali svoju činnosť v roku 1959 vďaka neúnavnému úsiliu výtvarníka Ladislava Vychodila. Ich sídlo sa momentálne rekonštruuje.     

ČINOHRA

Po premiére hry Mariša bratov Mrštíkovcov 2. marca 1920 mali už o dva mesiace premiéru aj slovenské hry, a to Tajovského jednoaktovky Hriech a V službe. V roku 1921 nastúpili do Činohry SND prví slovenskí herci Andrej Bagar, Ján Borodáč, Oľga Országhová-Borodáčová, Jozef Kello, Gašpar Arbét. V marci 1926 sa na javisku SND predstavila ako Salome Hana Meličková, ktorá sa od septembra stala stálou členkou súboru. Činoherný súbor zavítal do Prahy s tragédiou P. O. Hviezdoslava Herodes a Herodias. Prvým prekladom antickej drámy do slovenčiny bola pre SND Sofoklova Antigona z roku 1940, preklad Andrej Žarnov, réžia Janko Borodáč.

Z histórie spomeňme, že po druhej svetovej vojne prichádza do činohry silná generácia tvorcov, z hercov napríklad Július Pántik, Karol Machata, Mária Prechovská, Gustáv Valach, Ctibor Filčík, Viliam Záborský... Najdlhšie nepretržite boli členmi Činohry SND Mária Kráľovičová a Ladislav Chudík. Najviac repríz zaznamenal legendárny muzikál Na skle maľované, ktorý uviedla činohra 647-krát s nemenej legendárnym Michalom Dočolomanským, ktorý odohral všetky predstavenia bez alternácie!

V činohre aj v minulosti hosťovali výrazné zahraničné súbory so zaujímavými osobnosťami, napríklad Théâtre National Populaire z Paríža (1955) s Gérardom Philipom, Divadlo J. Slowackého z Krakova (1957), Berliner Ensemble (1958) či slávna anglická Old Vic Company s hrou Shawa Svätá Jana a Shakespearovým Romeom a Júliou v réžii Franca Zeffirelliho či opätovne nedávno Comédie-Française. Na scéne SND sme v rokoch 1930 a 1933 privítali aj Voskovca s Werichom.

Naša činohra si tiež získala obdiv divákov v zahraničí – uveďme aspoň hosťovanie v Divadle národov Odéon v Paríži (1969), na festivale Bonner Bienale (1994) alebo predstavenia  Na skle maľované a tiež legendárnej Tančiarne (Le Bal) vo Francúzsku, v Turecku, Poľsku, Maďarsku a, samozrejme, v Česku.

Opera SND

Aj v histórii operného súboru sú od prvých rokov zaznamenané zaujímavé tvorivé počiny.

Prvá slovenská opera mala premiéru v roku 1926 a bol to Kováč Wieland od Jána Levoslava Bellu. K prvým slovenským operným sólistom a miláčikom publika patrili Janko Blaho, Štefan Hoza, Mária Kišoňová-Hubová, Margita Česányiová...

Do SND zavítala svetoznáma sopranistka Ema Destinová, súbor uskutočnil významný zájazd do Barcelony a Madridu, v roku 1924 a v roku 1928 hosťovala v SND v Opéra-Comique z Paríža. Za zmienku určite stojí, že práve na tejto prominentnej scéne sa operný súbor SND predstavil v novodobej histórii v roku 1996, keď uviedol osem vypredaných predstavení Hoffmannových poviedok. Spomeňme tiež, že v našej opere dirigoval aj Pietro Mascagni svoju operu Sedliacka česť a Leoncavallových Komediantov (1925) a Richard Strauss svoju operu Elektra aj Gavaliera s ružou (1929). V roku 1930 sa ako Boris Godunov predstavil slávny Fiodor Šaljapin. V SND sme privítali aj hostí z prestížnej La Scaly (1933) s operou Giuseppe Verdiho Rigoletto.

V roku 1963 debutovala na scéne bratislavskej opery Lucia Popp v úlohe Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute a v roku 1968 úlohu Rosiny v Rossiniho opere Barbier zo Sevilly naštudovala Edita Gruberová (ako hosť). Vďaka svetovej opernej hviezde Petrovi Dvorskému zavítali do Bratislavy zaujímaví zahraniční hostia, napríklad Mirella Freni ako Tatiana v Čajkovského opere Eugen Onegin.

Operný súbor vycestoval aj na medzinárodný festival v škótskom Edinburghu, kde inscenácia opery Charla Gounoda Faust a Margaréta získala Cenu odbornej kritiky (1981, réžia Jozef Bednárik, dirigent Oliver Dohnányi). V roku 1991 tá istá inscenácia uchvátila divákov na festivale v Izraeli. Opera SND sa predstavila v mnohých krajinách Európy, ako aj v Japonsku, a aj jednotliví sólisti Opery SND sú ozdobou mnohých prestížnych svetových scén.

Balet SND

Základy slovenského baletu sa viažu na pôsobenie talianskeho tanečníka a choreografa Achille Viscusiho, ktorý bol aj prvým riaditeľom baletu SND (1923 – 1931). Neskôr sa na čelo súboru dostal ruský baletný majster Maximilián Froman, bývalý člen slávneho Ďagilevovho baletu. Súbor sa už v roku 1926 predstavil v Budapešti. V roku 1929 mal premiéru jednodejstvový balet Richarda Straussa Legenda o Jozefovi v choreografii Maxa Semmlera z berlínskej Štátnej opery. V historických správach sa možno dočítať, že Richard Strauss osobne súhlasil s uvedením diela, pretože bol veľmi spokojný s úrovňou orchestra, keď predtým v opere dirigoval svoje dve diela.

Slovenské baletné umenie získalo na kredibilite najmä v 60. rokoch minulého storočia prezentáciou v Taliansku, vo Švajčiarsku, v Rakúsku a Nemecku. V SND sa predstavil baletný súbor londýnskej Covent Garden (1966), Kubánsky národný balet s Aliciou Alonso (1972), Alvin Ailey American Dance Theatre z New Yorku (1979). V deväťdesiatych rokoch sa súbor výrazne omladil, prezentoval sa v zahraničí a do SND prišiel napríklad Northern Ballet Theatre z Anglicka, maďarský Balet Györ, Kráľovský dánsky balet.

Súbor sa na domácej pôde v uplynulom desaťročí sústredil na uvádzanie pôvodných diel. Momentálne prináša náročné choreografie mágov baletnej histórie i súčasnosti, akými sú Rudolf Nurejev, John Crank a ďalší, a tiež oslovuje mladých slovenských choreografov. 

JEDINEČNÁ PUBLIKÁCIA O INSCENÁCIÁCH SND

Divadlo prináša energiu i emóciu, poznanie i uvoľnenie. Žiadny z večerov vo svetlách rámp nie je rovnaký, každý má svoje čaro a svoju neopakovateľnosť v priamom dotyku javiska s hľadiskom. Za stopäť rokov zažili diváci vyše tritisíc premiérových večerov. Z nich tvorivý tím vybral sto emblematických inscenácií do jedinečnej trojzväzkovej publikácie Sto rokov Slovenského národného divadla. Pri 105. výročí prvého predstavenia pod hlavičkou SND by sme radi upozornili aj na toto dielo. Práca podobného charakteru – inscenačné dejiny divadelnej inštitúcie – zatiaľ na Slovensku neexistuje. Na priekopníckom výskumnom projekte sa podieľal tridsaťpäťčlenný autorský kolektív odborníkov rôznych generácií.

SND od magického roku 1920 ponúka zážitky podnecujúce katarziu, polemiku i zábavu, aby naplnilo svoje poslanie erbovej slovenskej divadelnej inštitúcie.