Marko Japelj, autor scénických návrhov k takmer trom stovkám inscenácií, študoval architektúru v Ľubľane. Jeho prvotinou bol dizajn k inscenácii Ibsenovej drámy Hedda Gablerová pre Divadelnú a filmovú akadémiu v Ľubľane. Scénografickým debutom na profesionálnej scéne bol dizajn k inscenácii Čechovovej hry Tri sestry v Slovinskom národnom divadle v Maribore (1987).

Je autorom scénického dizajnu k operným, baletným a činoherným inscenáciám pre Slovinské národné divadlá v Ľubľane a Maribore, Chorvátske národné divadlo v Záhrebe a Chorvátske národné divadlo Ivana Pl Zajca v Rijeke, Národné divadlo v Belehrade, Čiernohorské národné divadlo v Podgorici, Národné divadlo v Brne, Národnú operu v Bukurešti, Operu v Zürichu, Aalto-Musictheatre v Essene, Lotyšskú národnú operu, Opéra-Théâtre de Metz Métropole, Viedenskú štátnu operu, Operu v Lipsku, Novosibírske štátne akademické divadlo opery a baletu (NOVAT) či Veľké divadlo v Moskve. Spolupracoval so súbormi ako Flámsky kráľovský balet, Holandské divadlo tanca 1 (NDT 1), West Australian Ballet, Les Grands Ballets Canadiens de Montréal, Birmingham Royal Ballet a so súbormi v Darmstadte, Wiesbadene, vo Wuppertali, v Augsburgu, Dortmunde, Stuttgarte a s ďalšími.

S choreografom Edwardom Clugom spolupracoval na inscenáciách Tango, Lacrimas, Radio&Juliet, Architecture of Silence, Pret-a-porter, Watching others, Hill Harper’s Hill, Chamber Minds, Sacre du Printemps (Svätenie jari), Les Noces (Svadby), Peer Gynt, Hora/Kontraste, Proof, Kekec, Petruška, Patterns in ¾, Carmina Burana, Aperture, Source, Majster a Margaréta.

Za svoju prácu získal mnoho cien ako napríklad National Award Prešeren Fund, je niekoľkonásobným držiteľom ceny za najlepšiu scénografiu na Národnom festivale v Borštniku, na festivale MES v Sarajeve, na festivale v Rijeke a festivale Crossroad v srbskom meste Niš.

V rokoch 1995 až 1997 pôsobil ako profesor a vedúci Katedry divadelného a filmového scénického dizajnu na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni (Universität für angewandte Kunst Wien).