Činohra SND uvádza v premiére inscenáciu príbehu o tom, Ako sa Ivan Ivanovič a Ivan Nikiforovič rozkmotrili. Je to dramatizácia poviedky z pera Nikolaja Vasilijeviča Gogoľa (1809 – 1852). K jeho dielu sa vo svojej histórii činoherný súbor našej prvej scény vracia relatívne často: k Revízorovi v piatich inscenáciách, k Ženbe trikrát a naposledy k Hráčom v roku 2010. Dramatizáciu poviedky, ktorá veľmi výstižne vyjadruje, ako v sebe vieme vypestovať zlo tak, aby sme v jednom oku mali smiech a v tom druhom slzu, uvádza SND v premiére práve v tomto čase-nečase, aby tvorcovia upozornili na ľudskú zlobu a nenávisť, ktorá prerastá do konfliktu nebývalých rozmerov. Lebo nová inscenácia nie je len o „obyčajnej hádke“ dvoch susedov.
Mirhorod je celkom neveľké mesto pri rieke Chorole. Je v ňom 1 povrazníctvo, 1 tehelňa, 4 vodné a 45 veterných mlynov. V Mirhorode pečú praclíky síce z čierneho cesta, ale dosť chutné. Toľko vieme o tomto kúpeľnom meste situovanom na Ukrajine medzi Kyjevom a Charkovom, ktoré Gogoľ dobre poznal, lebo sa narodil neďaleko, kým si nepozrieme hru, kým sa nezamyslíme nad tým, že dejiny nám už stokrát ukázali, akí sme nepoučiteľní...
Dielo z majstrovského pera Gogoľa má skoro dve storočia; znalci i čitatelia a diváci stále oceňujú, že jeho iskrivý humor nezakrýva podstatu, že v šedi a priemernosti spoločenského a osobného života vedel nájsť výrazné farby. Satirický i groteskný rozmer autorovho myslenia odhaľuje v príbehu o nezhodách Ivana Ivanoviča a Ivana Nikiforoviča schopnosť vypestovať vo svojom vnútri zlo, ktoré vedie k deštrukcii a obludnosti (ne)ľudského konania.
Dramaturg Mário Drgoňa v tejto súvislosti ozrejmuje výber Činohry SND: „Naša inscenácia chce byť príspevkom ku krvavým udalostiam na Ukrajine, podporou šírenia povedomia o ukrajinskej kultúre, folklóre a divadle. Je však reakciou umeleckou, kontrastujúcou s depresiou a so strachom, ktoré nás dlhodobo sprevádzajú. Napriek všetkému je stále predsa divadlom. Nenásilným. A aj vtipným. Pretože humor je dôležitý mechanizmus, ktorý nám často pomáha vyrovnávať sa aj s veľkým žiaľom.“
Oceňovaný ukrajinský režisér Oleg Liptsin, ktorý v SND hosťuje po prvý raz, je známy nielen z európskych scén, dlhé roky pôsobil v USA, konkrétne v San Franciscu, v Kanade, Indii či na Taiwane. K dielu Gogoľa sa vracia už po šiesty raz a hovorí, že inscenáciu, na ktorej s Činohrou SND spolupracuje, vníma ako reakciu na vojnu a istým spôsobom aj ako propagáciu a podporu ukrajinského divadla. V bulletine k premiére konkretizuje: „Nejde totiž o pôvodnú divadelnú hru, Gogoľ napísal poviedku, ktorú sme adaptovali. Ale už samotná poviedka vykresľuje pojem akéhosi diabolského zla. Hovorí o tom, že hoci v živote existuje, objavuje sa a začína sa vždy z niečoho naozaj malého. A medzi veľmi blízkymi ľuďmi. Myslím si, že práve to naozaj intenzívne odzrkadľuje situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou. To strašné zlo, ktoré teraz zažívame, sa začína od lásky a spojenia. Či už národov, alebo ľudí. A to je ten obrovský paradox.“
Gogoľ je považovaný za jedného z najlepších spisovateľov, ktorý vie vystihnúť podstatu ukrajinskej duše. Dielo tohto spoločensko-kritického a súčasne mysticko-magického literáta podľa prekladu Zory Jesenskej, Dany Lehutovej a Viery Marušiakovej adaptoval a réžiu má Oleg Liptsin, na scéne a v kostýmoch Daše Krištofovičovej. V hlavných úlohách sa predstavia Robert Roth a Branislav Bystriansky, ďalej účinkujú Štefan Bučko, Ondrej Kovaľ a ako hostky Olena Lysenko a Mária Ševčíková.
Po víkendových premiérach v Modrom salóne v novej budove SND /28. a 29. októbra/ uvedieme túto inscenáciu do konca kalendárneho roka ešte päťkrát.
