Herectvo nuáns, fatálnosť verzus zemitosť, dramatickosť verzus komika, svetskosť verzus duchovno. Taká je Božidara Turzonovová.
Dnes večer, 28. mája 2022, v deň významného životného jubilea vzácnej, noblesnej dámy, jej symbolicky, ale aj reálne v hľadisku Činohry SND zablahoželáme na predstavení Ruské denníky, inscenácii o období boľševickej revolúcie a jej následkoch.
Božidara Turzonovová začala študovať na VŠMU v roku 1959 v ročníku jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla Janka Borodáča a po absolutóriu v roku 1963 ju prijal za členku Činohry SND vtedajší umelecký šéf súboru Ladislav Chudík. Umelkyňu označujú za predstaviteľku „línie analytického herectva“ a herečku „vážnych tónov“. Chcela byť kastelánkou, študovať dejiny umenia, teraz otvára brány poznania prostredníctvom múdrosti obsiahnutej v slove.
Dôležitou postavou v bohatej filmografii Božidary Turzonovovej je slávna operná sólistka Ema Destinová, božská Ema, na javisku zasa, okrem iných postáv z kategórie dív, jej slávna Sarah Bernhardtová (Posledné leto Sarah Bernhardtovej). V nej skĺbila krásu s fatálnosťou, tragiku s nadhľadom, bolesť prekrývala silou a životnú vôľu jej dodávala oddanosť divadlu, čo bolo znamením pokory.
Už v prvých sezónach v SND získala Božidara Turzonovová zaujímavé príležitosti, ktoré vedela premeniť svojím talentom a hereckým prístupom na vyslovené šance: Jana (Líšky, dobrú noc), Zlatka (Kto sa bojí Virginie Woolfovej?), Aglaia (Idiot), Dača (Vyrozumenie), Aňa (Višňový sad), Fanka (Kým kohút nezaspieva). V nasledujúcich dekádach pribúdali do jej repertoáru postavy výsostne dramatické, plné vypätých polôh a tragickej trýzne ako Nina (Maškaráda), Táňa (Rozlúčka v júni), Xiména (Cid), Katerina (Búrka), Kitty Duvalová (Čas tvojho žitia), Princezná Kogatin (Miliónový Marco), Milica (Sonatína pre páva), Máša (Živá mŕtvola), Sofia (Platonov), Helena (Nedeľa pre bolesť ako stvorená), Vrchná sestra (Správa o chirurgii), Oľga (Tri sestry). Vrcholom tejto línie bola postava Matka – Smrť (Krvavá svadba), kde Turzonovová dokázala plne realizovať autorov a režisérov koncept spojenia sakrálna a profánna.
Božidara Turzonovová dokáže stelesniť fatálne a záhadné ženy s rovnakou ľahkosťou ako tie komické, ironické, hravé, provokujúce. Svoj komediálny talent, charakterovú drobnokresbu či neľahkú tragikomickú polohu rozkrýva ako Jozefína (Napoleon I.), Pani predsedníčka (Jožko Púčik a jeho kariéra) alebo Jelisaveta Subotičová (Šopalovičovo kočovné divadlo), Slivková (Čaj u pána senátora), Dojka (Romeo a Júlia). Zaujímavá je jej rustikálna Mara (Ženský zákon), ale aj postavy, v ktorých sa spája svetskosť a duchovno, ako Muškátová (Liliom), Mary Destiová (Keď tancovala...), Edna (Krehká rovnováha) či zvláštna grotesknosť ako napríklad Anna Meinhold-Aignerová (Krajina šíra), Šarlota Ivanovna (Višňový sad).
Činorodé, cieľavedomé, rozhodné ženy dominovali v jej repertoári aj na prelome storočí: Pani Peachumová (Opera za tri groše), Riečanová (Pomocník). Božidara Turzonovová sa bez problémov vyrovnala s úskaliami a špecifikami súčasnej drámy ako Kate Osbournová (Mrzák z Inishmaanu), Gordonova matka (Mobil mŕtveho muža), Bea (S mamou) a mnoho ďalších.
V aktuálnej divadelnej sezóne účinkuje Božidara Turzonovová v celej desiatke úspešných inscenácií, okrem tej z dnešného jubilejného večera Ruské denníky spomeňme Popol a vášeň, Ilúzie, Antigona, Divadelný román, ale s radosťou si zahrá aj v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom. Zatiaľ ostatnou jej nedávno premiérovanou postavou bola Rebeka Nurseová v Millerovej hre Salemské bosorky.
Nesmieme zabudnúť na lásku pani Božidary k hudbe, ku klavíru a tiež k úlohám, v ktorých môže uplatniť svoju muzikalitu, napríklad Sekretárky, Malá nočná hudba, Opera za tri groše či nezabudnuteľný muzikál Na skle maľované...
Božidara Turzonovová má rada ľudí, má rada živé hľadisko, je šťastná, keď cíti prítomnosť divákov, lebo herectvo je „vášeň, ktorej som načisto podľahla“. Nech Vám, milá pani Božidara, pri dobrom zdraví tá vášeň pre potešenie divákov dlho, dlho vydrží!